.png){kind=logo}
DALIBOR PECHO (*1961) a DÁŠA PECHOVÁ (*1962) sú majiteľmi a konateľmi vendingovej operátorskej spoločnosti Davital, s.r.o. Už od deväťdesiatych rokov sú na slovenskom trhu jednými z priekopníkov vendingového (automatového) predaja teplých a studených nápojov, potravín, snackov a spotrebného tovaru. Okrem zabezpečovania predaja prostredníctvom vendingových automatov a ich servisu sa spoločnosť Davital venuje predaju profesionálnych automatických a pákových kávovarov, ktoré svojím používateľom umožňujú spoznať zážitok z pitia nefalšovanej zrnkovej či výberovej kávy. O ich pracovných a životných zásadách, cieľoch a o tom, čo presne v sebe táto vzrušujúca práca skrýva, sa s nimi rozprával MARCEL PAVLÍK.
Predaj pomocou vendingu pravdepodobne nie je jedno z najtradičnejších podnikaní. Ako ste sa k nemu dostali a aké boli vaše začiatky?
Dalibor: Po štúdiu Elektrotechnickej fakulty so zameraním na technickú kybernetiku som začínal ako technológ výroby neďalekého závodu výpočtovej techniky. Bol to veľký závod, ktorý vyrábal prvé stolné počítače a neskôr anténne systémy, zlučovače, rozbočovače a plošné spoje, do ktorých sa usadzovali súčiastky, a jedna z jeho divízií bola venovaná výrobe špeciálnej techniky – elektroniky do tankov a obrnených vozidiel.
Po revolúcii táto výroba padla a tak bolo nutné hľadať nový výrobný program. S kolegami sme sa rozpŕchli po Slovensku a Čechách, aby sme pre danú divíziu našli výrobok. Niečo sa aj našlo, ale najzaujímavejšie sa nám zdali predajné automaty. Na Slovensku sa začali objavovať už v sedemdesiatych rokoch ešte ako neznámy produkt. V zahraničí už podobné automaty fungovali od konca druhej svetovej vojny.
Tieto automaty sa javili ako možný nosný program do budúcnosti, takže sme prevzali dobrý zahraničný produkt a začali ho vyrábať. Bol to bubnový automat, ktorý mal desať podlaží, po vhodení mince sa podlažia posúvali a klient si mohol vybrať svoj produkt. Vytvorili sme spolu s kolegom odštepný závod, no boli to deväťdesiate roky, keď bola situácia mimoriadne neistá. Keby sme s tým prišli iba o niekoľko rokov predtým, mohli sme predať stovky kusov, ale dohromady sme vyrobili a predali iba približne päťdesiat kusov. Zistili sme totiž, že sme predbehli dobu. Ľudia nemali záujem o kúpu keksíku v automate, keď boli v okolí mnohé iné možnosti, ako si výrobok kúpiť. Mali však záujem o nápoje, takže sme sa postupne preorientovali na nápojové automaty a zistili sme, že vývoj v zahraničí nás už ďaleko predbehol. Tam už boli softwary a programovateľné automaty, takže sme ich namiesto vlastnej výroby začali dovážať a umiestňovať na trh ako vlastné. Boli sme na pár výstavách a zistili sme, že tento biznis môže fungovať a že na Slovensku máme veľké možnosti.
Z nášho odštepného závodu neskôr vznikla eseročka s názvom Davat, ale po rozdelení ČSFR môj starší kolega odišiel do Čiech, predal mi svoju časť podielu a ja som začal podnikať úplne sám. Meno Davital nemá nič spoločné s mojím menom, hoci sa volám Dalibor, ale je to kombinácia názvu predošlej spoločnosti a prípony –ital, ktorá mala evokovať Taliansko, lebo na začiatku sme mali partnerov z Talianska. Tí nám dodávali automaty a know-how, spolupracovali sme približne tri roky, potom sme ich vyplatili a odvtedy sme čisto slovenská spoločnosť.
Akými zásadami sa pri práci s ľuďmi a ich výbere riadite?
Dáša: Pre mňa je veľmi dôležité, aby sme sa vedeli počúvať a rozumieť, čo jeden druhému hovoríme. Obidve strany by tiež mali mať príjemné vystupovanie. Isteže, keď chce niekto pracovať iba na dielni a nič iné ho nezaujíma, nemusí byť natoľko komunikatívny, a keď si svoju prácu odvedie kvalitne, je to v poriadku. Avšak ochota rásť a zlepšovať sa je kľúčová, lebo naši zamestnanci nemôžu robiť iba jednu vec. Keď niekto dorazí z výjazdu a do konca pracovnej doby mu ostáva ešte hodina, je dobré, keď využije čas a pripraví si veci na zajtrajšok, uprace si auto alebo pomôže kolegom. Ochota rozoznať to, čo je najdôležitejšie a nebyť „netýkavka“ v zmysle toho, že niekto niečo nechce robiť iba preto, lebo to nie je priamo v jeho popise práce, sú dôležité. Keď sa ľudia dostanú vysoko a sú vo svojej činnosti tí najlepší, niekedy je potrebné, aby sa vedeli aj trošičku „znížiť“. Vždy hovorím, že keď ja dokážem vyčistiť automat alebo umyť podlahy na toaletách, ktoré používame všetci, mala by som mať takých zamestnancov, ktorí by to dokázali urobiť tiež.
Ako vnímate úlohu kávy v živote človeka?
Dáša: Káva je tá najpredávanejšia komodita na svete s výnimkou ropy. Pre mňa však káva vždy evokovala pohodu, pokoj a príjemný luxus. Vypiť výbornú kávu je nielen úkon, ale akt. Spája sa s príjemnými emóciami a svojskou atmosférou niečoho výnimočného. To je na káve to najúžasnejšie: sedieť v príjemnej kaviarni, kde sa môžete s priateľmi cítiť fajn, je ako preniesť sa na chvíľu do dimenzií iného sveta. Veľmi ma tiež fascinuje jej aróma, ktorá je jedna z najvýraznejších a najzapamätateľnejších. Tak, ako vinár už len po privoňaní k vínu vidí vinice a vinohrady, ktoré mu dali zrod, tak pre mňa káva reprezentuje príjemné chvíle.
Dalibor: Pre mňa je úžasná už samotná príprava kávy. Niekedy dokonca vnímam ako barbarstvo, keď sa do kávovaru vloží iba plastová kapsula a do šálky niečo natečie. Čerstvo pomletá káva vonia úplne inak a príprava kávy si vyžaduje určitý čas, určitú precíznosť a svoj postup. Do výsledného produktu vstupuje nesmierne veľa činiteľov, na ktorých záleží. Dobre pripravená káva je naozaj zážitok.
Čo by ste odporúčali začínajúcim podnikateľom?
Dáša: Odporúčala by som im klásť dôraz na kvalitu, na poctivosť, na životné prostredie a na to, aby svoju prácu naozaj robili so srdcom. Ak chcete byť bohatý hneď zajtra, môže sa to stať iba tak, že vyhráte v lotérii. V podnikaní to ale takto nefunguje. Nájdite si najprv dobrý produkt, lebo to je základ. Uznávam, že dnes je to trochu náročnejšie, ale vždy sa to dá. Venujte sa mu naozaj a na sto percent, a keď vám niečo začne fungovať, neutekajte od toho! Nestrčte si do firmy nejakého vedúceho a neprestaňte sa jej venovať. Nezačnite bezhlavo míňať prvé zarobené peniaze, lebo veci treba nielen rozbehnúť, ale aj rozvíjať a kontrolovať. A vydržte! Dnes je možno ľahké nakúpiť skvelé stroje a suroviny, ale pokiaľ sa im nevenujete úprimne a nemáte ľudí, ktorí sa o zákazníkov starajú s citom, celé to skončí. Obaja sme začali podnikať od nuly a vybudovali sme túto spoločnosť s jednou taškou na pleci a s víziou, že ideme robiť niečo správne. Vydržte preto aj vy a buďte dôsledný, nebuďte povrchný a nikoho nepodvádzajte. Zázraky na počkanie neexistujú. Pripravte sa aj na to, že sa veľakrát stretnete s nepochopením a nedôverou okolia vo vaše úsilie, budete sa musieť veľakrát rozhodovať a za svoje rozhodnutia niesť plnú zodpovednosť.
Dalibor: Keď som začínal ja, tak sme umiestnili jeden automat na železničnú stanicu a dva do nemocnice. S jednou kapsou som niekoľkokrát do týždňa chodieval trolejbusom s mojou malou dcérou na stanicu, do nemocnice a tak dookola. Nemali sme ani auto, ale na tom nezáležalo. Tiež chcem zdôrazniť, že ako podnikateľ musíte mať nejakú prípravu, ktorá vám umožní rozoznať šancu, ktorá v živote okolo vás je. Tú šancu musíte vedieť uchopiť. Ak na niečo nie ste pripravený, tak tých šancí vám prejde okolo aj dvadsať a ani nepostrehnete, že sa dajú využiť. A hlavne, nesnažte sa hneď za každú cenu vyskakovať a ukazovať sa! My sme sa dlhé roky vozili na starej škodovke a až v roku 2000 sme si kúpili prvé „poriadne“ auto.
Veľmi mi tiež pomohla jazyková príprava. Hneď po revolúcii som zistil, že bez cudzieho jazyka sa nedá pohnúť, a tak som kočíkoval dieťa jednou rukou a v druhej som mal otvorenú učebnicu. A to mi umožnilo ísť na výstavu sám a získať kontakty bez toho, aby som potreboval tlmočníka. Bez jazykov sa nedajú udržiavať nijaké schopné obchodné kontakty.
Aké sú vaše plány do budúcna?
Dalibor: Z našej strany, ako aj zo strany ostatných vendingových spoločností sa veľmi dobre zapracovalo na tom, aby sa povedomie o vendingu zlepšovalo. Vending ako predaj cez nápojové a tovarové automaty už nie je iba o predaji cez „bedňu“ v kúte, ale stáva sa súčasťou seriózneho predajného kanála, akými sú retail alebo veľkoobchod. Našou úlohou je neustále zlepšovať povedomie klientov o tom, že cez tieto automaty je možné získať skutočne kvalitný produkt, za ktorý sa netreba hanbiť a ktorý znesie porovnanie aj s „kamennými“ prevádzkami. Chceme v tom naďalej pokračovať, zlepšovať sa a vychovávať našich klientov k tomu, aby vedeli oceniť pridanú hodnotu v podobe použitia kvalitných produktov a receptúr.
Dáša: Ale hlavným cieľom je, aby sme mali dobrý pocit z tejto práce a zo života všeobecne. Mať ďalšie auto alebo ďalší dom iba preto, aby sme ho mali, nie je celkom naša šálka kávy, a aj v tomto smere si s manželom rozumieme. Myslím si, že práve to je na tejto práci najkrajšie. Schopnosť žiť normálne, ľahko spávať a bez strachu sa zobúdzať so šťastným svedomím je gro nášho podnikania. Áno, hovorí sa, že podnikanie by každý rok malo prinášať stovky percent zisku, ale pýtam sa, prečo? Urobia vás štyri vily šťastnejším? Podľa mňa je dôležitejšie mať dobrý pocit z práce a z toho, čo človek robí. A dosiahnuť to, aby sa aj vaši zamestnanci tešili z toho, že pracujú u vás a že robia zmysluplnú prácu. Byť najväčším na svete je možno fajn, ale za akú cenu? To je môj pohľad na budúcnosť – nerobiť v nej ryhy do života druhých ľudí.
Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook