.png){kind=logo}
KATARÍNA a MARIÁN DANÍŠKOVCI sa starajú o rodinný hotel Villa Siesta, ktorý sa nachádza priamo v srdci Vysokých Tatier v Novom Smokovci. Je ideálnym miestom na relax pre lyžiarov, turistov, rodiny s deťmi, ale aj turistické skupiny či mladé páry túžiace po romantickej tatranskej svadbe. Firmám a korporátnym klientom ponúka široké portfólio akcií, medzi ktoré patria teambuildingy, workshopy či prezentácie. V spolupráci s predstaviteľmi regiónu ponúka počas celého roka zaujímavé akcie mimo bežnej turistiky a ako rodinný hotel poskytuje každému klientovi individuálny prístup, ktorý zaručuje, že sa počas svojho pobytu bude cítiť vynikajúco. Hotel Villa Siesta každého návštevníka osloví svojou pokojnou, útulnou atmosférou, ktorá dokonale reflektuje jeho hlavnú myšlienku: Váš domov v Tatrách.
S pani Daníškovou a pánom Daníškom sme hovorili o histórii ich hotela, o zásadách úspešného podnikania v oblasti hotelierstva, ako aj o ich osobných cieľoch a víziách. Rozprávala sa s nimi GABRIELA KUNAJ.
Aká je história vášho hotela?
Katarína: Náš hotel kúpila moja rodina v roku 2001. Ešte pred otvorením sme ho celý zrekonštruovali a celý interiér je zariadený podľa mojich predstáv. Všetok nábytok a vybavenie som vyberala s cieľom, aby sa u nás hostia cítili ako doma. Chcela som, aby všetko pôsobilo príjemne, čisto, útulne a teplo. Nie je ľahké vytvoriť z cudzieho prostredia domov a preto si zakladám aj na najmenších maličkostiach, ktoré by mohli návštevníkom osladiť pobyt. Často to nespadá do kategórie drahých a luxusných vecí, no vecí robených s láskou. Keď niekomu s úsmevom a dobrou náladou naservírujete ku káve čerstvo upečený voňavý koláčik, k nemu nápoj z domácej limonády a na stole voňajú čerstvo natrhané kvety, neubráni sa pocitu pohody.
Keďže hotelierstvo je hlavne o personáli, akým spôsobom vyberáte ľudí do tímu?
Katarína: Ľudí si vyberáme veľmi citlivo. Už na pohovore vysvetlím každému uchádzačovi, že hľadáme človeka, ktorý rád slúži druhým. Musí to byť niekto, komu nevadí slúžiť a byť starostlivý, nápomocný a pomáhať. Ak nám niekto povie, „ale ja nie som sluha“, pracovať u nás nemôže. My pritom vôbec nehľadáme sluhov: hľadáme ľudí, ktorí radi slúžia, radi hosťom vyjdú v ústrety, vyhovejú, pomôžu.
O dobrom pocite z hotela často rozhoduje iba jedna malá vec. Napríklad minule za nami prišla jedna pani do kuchyne s tým, že jej manžel má narodeniny a poprosila nás, či by sme mu nevedeli niečo upiecť. Upiekli sme mu malé srdiečko, do jeho stredu sme dali sviečku, zaspievali sme mu k narodeninám a bol nadšený. Hotelový biznis je o týchto maličkostiach – to je to, čo si ľudia pamätajú a preto sa snažíme ľuďom vždy poskytnúť niečo výnimočné. Nedávno sme začali vyrábať domáce sirupy do limonád. Inšpiroval ma môj manžel, lebo už dva roky vyrába sirupy – bazový, mätový, levanduľový, a toho roku sme ich vyrobili vo väčšom množstve pre celý hotel. Snažíme sa tiež zapájať ľudí z regiónov, ktorí tu žijú a pracujú, ako aj miestnych dodávateľov. Chceme, aby títo ľudia mali dobré živobytie. Podmienkou je, že sú ochotní pomáhať a slúžiť druhým.
Marián: Pri výbere si treba uvedomiť, že sme malý hotel, rodinná firma. Preto to u nás nefunguje tak, že by recepčný iba dvíhal telefóny a to by bola celá náplň jeho práce. Náš človek na recepcii musí vedieť fungovať aj v obsluhe, ale aj počas nočnej zmeny, keď sa perie, musí byť schopný pripraviť jedáleň na raňajky, pomôcť kuchárovi v prípade nutnosti a tak ďalej. Naši ľudia sú naozaj multifunkční a počas pracovného času sú maximálne vyťažení. Hľadáme ľudí, ktorí sú schopní, ochotní pracovať aj učiť sa a vedia byť flexibilní. Samozrejme, musia sa vedieť aj milo správať, lebo to je pre hostí dôležité.
Aký je u vás systém zaškoľovania?
Marián: Máme mnohé pravidlá, ktoré sú spísané to absolútneho detailu. To je teória, ktorú musí každý človek ovládať a v praxi funguje tak, že človek nastupuje do práce so skúseným kolegom. Nie je hodený ako ryba do vody, ale samozrejme, vždy sa ho snažíme pripraviť na to, aby nastúpil a vykonával činnosti v obidvoch zmenách s rôznymi kolegami, aby sa spoznali, aby videl, ako títo ľudia fungujú a potom, keď dostaneme spätnú väzbu, že je človek v poriadku, nastúpi samostatne.
Katarína: Samostatne nastupuje vtedy, keď sa cíti komfortne a vie, že dokáže splniť svoje úlohy. Vždy nastupuje najprv na nočnú zmenu, pretože tá je svojím spôsobom jednoduchšia a keď ju zvládne, môže nastúpiť do dennej. Má manuál, podľa ktorého musí prejsť všetky činnosti, ktoré musí ovládať. Tento človek si to odškrtáva a kolega, ktorý ho zacvičoval, sa podpíše a tým potvrdí, že je schopný danú činnosť urobiť. Musí vedieť robiť uzávierky, ubytovať a odubytovať hosťa, spĺňať špeciálne požiadavky a tak ďalej. Takisto je to aj s kuchárom: je to tréning priamo na mieste. Veľmi sa tu teoretizovať nedá a najlepšie je všetko, čo sa tu deje, zažiť na vlastnej koži.
Kto všetko sú vaši zákazníci?
Katarína: Sú to rodiny s deťmi, firmy, ktoré u nás organizujú teambuildingy, školenia a workshopy, páry, vrátane tých, ktorým organizujeme svadby na kľúč alebo iné tematické večery, ako napríklad gastronomické snúbenie jedla a vína. Chodia k nám aj školské výlety, školy v prírode a veľké cestovné kancelárie.
Marián: Máme aj individuálnych, aj skupinových klientov. Individuálni prichádzajú hlavne v sezóne, keď si vyberajú z rôznych balíkov, ktoré ponúkame, či už pre rodiny alebo páry podľa tematického zamerania. Katarína hovorila o rôznych skupinách a keď to mám zhrnúť geograficky, sú to ľudia zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska, ale aj Anglicka, Ruska a Dánska. Katarína cestuje pravidelne do zahraničia na rôzne show o hotelierstve, kde nadväzuje nové kontakty a prezentuje nás aj náš región. To je jedna z ciest, ktorou hľadáme nových klientov, individuálnych aj skupinových.
Katarína: Okrem toho som aj členkou predstavenstva Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry. Je to dobrovoľná funkcia a všetci, ktorí sme tam, sa snažíme pracovať na tom, aby sa cestovný ruch v Tatrách neustále zlepšoval. Je dôležité, aby financie, ktoré sú v regióne určené na cestovný ruch, boli vynaložené rozumne a aby sa sem ľudia vracali. Jedným z našich produktov, ktorý tomu pomáha, je celkom určite Tatry karta, ktorá hosťom poskytuje cestu tatranskou električkou zdarma, poistenie na hory a rôzne iné výhody. To je práca združenia cestovného ruchu.
Akým spôsobom robíte marketing?
Marián: Treba mať nápad aj myšlienku, nielen financie. Nejaký bývalý športovec alebo celebrita si možno za zarobené peniaze kúpi penzión, ale nestane sa z večera do rána hotelierom. Po čase možno áno, ale potrebuje na to vzdelanie. Bez vzdelávania to jednoducho nejde. Aj podnikatelia musia mať osvetu, stretávať sa s profesionálmi a pomáhať si. Mne veľmi pomohli štyri školenia marketingu v HCA Slovakia – Škole manažmentu, ktoré mi otvorili oči. Nástroje sociálnych sietí tvoria veľký bum a naozaj fungujú. My naše kampane aj vyhodnocujeme, aby sme vedeli, koľko ľudí si otvorí samotný email a koľko ľudí si ho len odklikne. Offline marketing je tiež fajn vec, ale ja sa zameriavam hlavne na online svet, lebo je veľmi silný.
Takisto nefungujeme na žiadnych zľavových portáloch. Dnes sú síce veľmi populárne, ale je to veľmi zlé myslenie, pre klientov veľmi zavádzajúce. Žiaľbohu, Slováci tam nakupujú veľmi veľa a možno by som tam vedel ponúknuť nejaký jeden balík služieb mimo sezónu, ale predávať tam celú svoju sezónu a všetky svoje služby podľa mňa nie je správne. My predávame priamo alebo cez osobné stretnutia.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Katarína: Vždy je to o nápade. Chodím po svete, mám oči a uši otvorené a ak nájdem niečo, čo ma príjemne prekvapí alebo osloví, automaticky si to spojím s prácou a rozmýšľam nad tým, ako a kde by sme to mohli zaradiť. A pomáha mi v tom aj Majo: často mi podsunie rôzne materiály na pozretie a posúdenie, či by to bolo pre nás. Tieto nápady sú veľmi cenné, lebo je vždy ľahšie vybrať si z viacerých možností, ako iba z jednej.
Marián: Vo voľnom čase radi cestujeme a spoznávame nové krajiny a kultúry. Vždy sme niekde ubytovaní a hoci sme v tomto smere veľmi jednoduchí – stačí nám čistá izba, jedlo a sprcha, vždy sa dívame na to, čo ľudia v iných hoteloch ponúkajú. Je tam mnoho drobností, ktoré radi skúšame a snažíme sa to dobré, čo sme videli, prispôsobiť na naše podmienky. Pri cestovaní sa ubytúvame vo veľkých aj malých hoteloch a čerpáme inšpiráciu z oboch zdrojov. Veľký rozdiel tam ale nie je: to, čo platí na malé hotely, platí aj na veľké, rozdiel je iba v náročnosti prevádzky. Služby musia fungovať tam aj tam.
Ako pristupujete ku konkurencii?
Katarína: Našich susedov nevnímam ani ako konkurenciu, skôr si pomáhame, čo považujem za veľmi šťastné. Posielame si klientov medzi sebou, spoločne organizujeme letný festival Tatry fest, navzájom si vypomáhame so zásobovaním a je naozaj dôležité, aby tu fungovala dobrá susedská atmosféra. Nám sa to podarilo a som vďačná za to, že si vieme nájsť čas aj mimo práce a stretnúť sa.
Marián: Tieto malé a stredné hotely naozaj fungujú hlavne na báze toho, že ľudia držia spolu. Sú tu hotely, ktoré nemajú vlastnú kuchyňu, poskytujú len ubytovanie a svojich hostí posielajú k nám, čo si veľmi vážime. Ľudia k nám chodia aj na vianočné pobyty a je pre nás odmena, keď sa ľudia vracajú. Veľké tatranské hotely ani nepovažujem za konkurenciu, lebo majú vlastnú klientelu. Nesnažíme sa robiť si napriek, naopak, vychádzame si v ústrety, funguje to a je to tak správne.
Foto: Ladislav Pavlík / Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook