Martin Šmotlák: Naše ploty vám vydržia celý život

MARTIN ŠMOTLÁK je zakladateľom, konateľom a výkonným riaditeľom spoločností ELMAR a ELMAR COLOR s.r.o., ktoré sa zaoberajú výrobou a montážou vysokokvalitných hliníkových plotov, brán, zábradlí, balkónov a prístreškov. Zo svojej centrály v Žabokrekoch nad Nitrou pôsobia na slovenskom a rakúskom trhu, kde obslúžili už vyše šesťtisíc spokojných zákazníkov. Ich ploty sú výrobkami, ktoré vydržia slúžiť naozaj celý život: vďaka kvalitnej povrchovej úprave nevyžadujú žiadne ďalšie natieranie, nehrdzavejú a uchovávajú si svoju farbu bez ohľadu na zimu či leto. Okrem výroby a montáže ponúkajú svojim zákazníkom aj kompletné spracovanie návrhu a dizajnu, ako aj záručný a pozáručný servis. Ľudia z firmy ELMAR sú známi tým, že vždy dodržia svoje slovo a preto majú výborné referencie od zákazníkov.

Odkiaľ pochádzate a ako ste sa dostali k svojej práci?

Narodil som sa v Partizánskom a celé detstvo som prežil v Chynoranoch, malej dedinke medzi Topoľčanmi a Partizánskym. Odmalička som zbožňoval šport. Bol som atlét a behával som dlhé trate, najmä beh na 1500 metrov. A tak som sa už na základnej škole, ktorá, ako jedna z mála dedinských škôl, vždy vynikala športovými výkonmi svojich zverencov, úspešne zúčastňoval celoslovenských či medzinárodných atletických pretekov v Jablonci nad Nisou.

Okrem atletiky bol mojím obľúbeným športom futbal a mojím snom bolo hrávať tento šport na profesionálnej úrovni. Zbožňoval som loptu, ale učenie som až tak neobľuboval. Preto mi vôbec nezáležalo na tom, kam pôjdem študovať po skončení základnej školy. Keď v ôsmom ročníku prišli do našej triedy robiť nábor z vtedajších veľkých komunistických fabrík, mali presne vybrané profesie, ktoré potrebovali. My sme boli silné ročníky, v triede nás bolo asi tridsaťsedem, takže žiakov bolo dosť, fabriky si mali z čoho vyberať a situácia bola úplne iná ako dnes. Mňa oslovila možnosť odísť do Bratislavy a vyučiť sa za elektrikára.

Bolo mi v podstate jedno, čo budem študovať. Vedel som len, že keď sa dostanem do Bratislavy, budem môcť hrávať futbal na vyššej úrovni a mojím cieľom bolo hrávať buď za Inter alebo Slovan. Po dvoch týždňoch v Bratislave som zakotvil na štadióne, tam si ma všimli, hneď som mal registráciu a hrával som prvú dorasteneckú ligu za Inter. Bolo to celé o chcení – všetko je v hlave a pokiaľ niečo naozaj chcete, vždy to dokážete dosiahnuť.

Po skončení školy bolo mojím snom hrať futbal v Nemecku a tak som si uvedomil, že sa musím naďalej učiť a pracovať na sebe. Keďže na základnej aj strednej škole sme sa učili len ruštinu, po večeroch som sa učil nemčinu z knihy pre samoukov. Aj keď som v tom čase ešte nevedel, že za pár rokov sa otvoria hranice, veril som, že jedného dňa sa mi podarí tam dostať. Časom však prišli úrazy členkov a kolien. Musel som navštevovať odborných lekárov a tí mi povedali, že môj zdravotný stav nespĺňa podmienky pre profesionálny futbal.

Ako sa z futbalistu stal podnikateľ?

Po škole som začal pracovať ako zmrzlinár, neskôr som šiel na vojnu. Ako dvadsaťjedenročný som skončil povinnú vojenskú službu a oženil som sa. O rok nato som sa stal otcom a musel som zabezpečiť rodinu. Tým sa všetko zmenilo.

Mojou ďalšou prácou bola práca na stavbe ako elektrikár. Ako nováčikovi mi boli prideľované tie najpodradnejšie a najťažšie práce, preto viem, čo znamená tvrdá práca. Túžil som po lepšom živote pre seba a svoju rodinu.

Neskôr som pracoval v ďalších menších firmách, kde som bol dievča pre všetko – zabezpečoval som materiál na stavbu, robil som šoféra, obchodného manažéra a tak ďalej. Jedného dňa som si prečítal v novinách inzerát jednej rakúskej firmy a rozhodol som sa, že sa naň skúsim prihlásiť. Požičal som si otcovu Ladu a vybral som sa do Viedne na konkurz. Po príchode sa všetci pozerali na moje auto akoby som prišiel z Marsu, bol to rok 91-92. Na pohovore sa zúčastnilo sedemnásť Slovákov. Asi mesiac po výberovom konaní, keď som už strácal nádej, mi zazvonil telefón, či sa ešte zaujímam o ponúkanú prácu a ja som samozrejme súhlasil.

Skúsenosti v tejto firme sa nedajú porovnať s ničím, čo som zažil dovtedy. Zarábal som päťtisíc šilingov, čo bol nadštandardný plat. Na vysvetlenie pre mladších čitateľov, päťtisíc šilingov bolo zhruba pätnásťtisíc korún. Hodnota týchto peňazí v tej dobe sa dá prirovnať k dnešným tritisícpäťsto eurám. Môj príjem bol síce na slovenské pomery nadštandardný, no správanie zamestnávateľa voči mojej osobe bolo často neľudské. Aj dve firemné mačky tam znamenali viac ako ja.

Potom mi bol pridelený post obchodného zástupcu pre Slovensko a mojou úlohou bolo predávať vybraný elektroinštalačný materiál. Robil som to dva roky a dosahoval som dobré výsledky. Táto práca ma napĺňala a tak som sa rozhodol začať podnikať v tejto oblasti. Tak vznikla firma ELMAR (elektro Martin).

Neskôr ma oslovil bývalý spolužiak, ktorý vyrábal betónové zábradlia. Spýtal sa ma, či ich neskúsime predávať do Rakúska. Tak som si povedal, prečo nie? Asi dva alebo tri roky to fungovalo naozaj veľmi dobre. Postupom času však nastávali problémy s kvalitou a nároky zákazníkov sa čoraz viac zvyšovali. Domy s veľkými betónovými zábradliami pomaly vychádzali z módy a ja som začal premýšľať, čo ďalej.

Oči mi otvorila jedna výstava vo Viedni, kde za mnou prišiel možno už desiaty človek s otázkou, či náhodou nemáme hliníkové ploty. V ruke držal nákres toho, ako by si to predstavoval a ja som sa len usmial a povedal: „Áno, máme!“, hoci vtedy sme ešte nemali. (Smiech.) A v tom momente som sa pevne rozhodol, že budem vyrábať hliníkové ploty.

V pondelok som prišiel domov z výstavy, kúpil som pílu, zváračku, môj švagor sa musel za týždeň naučiť zvárať a prvú zákazku sme vyrobili doma v garáži. Zákazníkovi sme výsledok našej práce odviezli, bol s ním veľmi spokojný a nadšený a ja som na základe toho urobil katalóg.

Čomu všetkému sa ELMAR venuje dnes?

Čomu všetkému? Nuž, môže sa venovať len jednej veci: hliníkovým plotom. Keď chcete mať poriadok, nemôžete robiť veľa vecí naraz, ale iba jednu a to poriadne.

Pred pár rokmi som mal predstavu, že všetko sa dá predať a prevzal som produkt jedného môjho známeho. Hovoril, že má malý obrat, hoci som vedel, že majú dobré výrobky. Vyrábali šľapky, kvalitnú vychádzkovú obuv, korkovú obuv pre lekárov, pre deti do školy a podobne. Cena bola dobrá a bol som presvedčený, že to bude výborná vec, lebo som vedel, ako funguje marketing, internet a vedel som, že ľudia majú záujem o zdravú obuv. Po roku som však prišiel na to, že môžete robiť čokoľvek, ale nikdy nie dve veci naraz. Môžete robiť jednu alebo druhú vec, ale keď sa to snažíte kombinovať, nebude dobre urobená ani jedna z nich. Po roku som druhú firmu, ktorá predávala obuv, zatvoril s dvadsaťtritisícovou stratou.

To bolo moje ponaučenie. Povedal som si, že budem robiť vždy len jednu vec, ale budem ju robiť na 100 %. Preto v ELMARe robíme len ploty, brány a balkóny a sme výnimoční tým, že ich všetky vyrábame z hliníka. Prednosťou hliníka je, že je to ľahký kov, ktorý nikdy nezhrdzavie a nevyžaduje si žiadnu ďalšiu údržbu. Minulý rok som otvoril vlastnú práškovú lakovňu – ELMAR Color s.r.o.

Prečo ste sa rozhodli otvoriť si vlastnú lakovňu?

Pravdu povediac, najväčší problém, s ktorým som sa stretával, odkedy som spustil výrobu bol, že nikto z našich subdodávateľov si svoju prácu nevedel spraviť naozaj dobre. A ako sme rástli, tento problém sa stával stále väčším. S lakovaním boli sústavné problémy: buď to nebolo nalakované kvalitne, alebo sa tovar poškodil počas prepravy, poprípade to nebolo načas. A keď sa ku nám dostal výrobok, na ktorom bol škrabanec, museli sme ho vrátiť späť.

Na Slovensku žiadna lakovňa nebola. Teda, lakovní je tu síce dosť, ale nebola tu taká, ktorá by mi garantovala požadovanú kvalitu. Preto sme nosili naše výrobky lakovať do Poľska, Maďarska a Českej republiky, ale všade boli problémy a ja som nemohol a nechcel byť zodpovedný za to, že druhí si nerobia svoju robotu tak, ako majú. Pre mňa bolo dôležité, aby zákazník dostal tovar vysokej kvality a to vždy a hlavne načas. Lebo ak niečo sľúbim, tak to dodržím! Ak zákazníkovi sľúbim, že tovar dodáme do šiestich týždňov, tak ho dodáme. Avšak v minulosti sme neraz meškali alebo sme to stíhali len tak tak, na posledný deň s odretými ušami, aj keď nie našou vinou. Ale náš zákazník, náš pán. A zákazníka nemá čo zaujímať, prečo je to tak alebo onak.

Keďže sa podobné chyby často opakovali, už ma to prestávalo baviť a povedal som si, že mám iba dve možnosti: buď firmu zatvorím a budem sa venovať niečomu inému, alebo si otvorím vlastnú lakovňu. Podarilo sa mi kúpiť susedný pozemok v areáli bývalých strojární, ale problém bolo odkiaľ zobrať toľko peňazí. Bola to investícia vyše milióna eur. Na jednom seminári som si napísal osobný plán úžasného života. Keď som si ho po roku začal čítať, zistil som, že to, čo som si tu napísal v roku 2013, sa naozaj splnilo. Napísal som si, že do konca júna 2014 budem vedieť, kto bude stavať lakovňu a budem vedieť, koľko presne bude čo stáť. Do konca augusta vybavím povolenia a financovanie a nájdem investora. Do roka sa mi všetko podarilo tak, že investorom som bol ja. Projekt sa mi podarilo zrealizovať iba vďaka rakúsko-slovenskej banke Oberbank. Slogan, ktorý používa táto banka, je svätou pravdou: trochu viac než len banka. Všetky iné banky o mňa ani nezakopli, hoci všetci poznali moje čísla. Ale ja som sa nevzdával a veril som, že sa nájde niekto, kto mi bude veriť a pomôže mi.

Kto všetko sú vaši zákazníci?

Na Slovensku sú našimi zákazníkmi prevažne fyzické osoby, majitelia rodinných domov, ktorí si práve postavili novostavbu a chcú, aby ich nový príbytok skrášľoval pekný plot. Našimi zákazníkmi sú aj ľudia, ktorí chcú viac, chcú byť iní a dokážu si kvalitu aj zaplatiť. Taktiež medzi nich patria aj ľudia, ktorí chcú vymeniť starý plot za nový, lebo ich už údržba starého nebaví.

Čo sa týka Rakúska, zákazníkom z Viedne a okolia dodávame priamo my. V každom inom kraji v Rakúsku máme predajcov, ktorí predávajú značku ELMAR pre daný región. Naše ploty, brány a balkóny zdobia domy už aj v Rumunsku, Švajčiarsku či v Nemecku.

Ako by mal z pohľadu profesionála vyzerať dobrý hliníkový plot?

V prvom rade by mal mať pekný vzhľad, ktorý dokonale ladí s domom a jeho okolím. My vieme navrhnúť a vyrobiť dizajnové ploty: nerobíme len nejaké štandardizované veci. Keď vidíme pekný dom, vieme k nemu navrhnúť plot, bránu alebo balkón tak, aby harmonizoval s domom a jeho okolím. Máme vlastný dizajn a poskytujeme komplexné služby: návrh, výrobu, povrchovú úpravu, dodávku, montáž aj servis, všetko pod jednou strechou. Okrem pekného vzhľadu, musí byť aj kvalitne povrchovo upravený. Práve povrchová úprava a predúprava, ktorú zákazník nevidí, je pre kvalitu výrobku kľúčová.

Na čo ste najviac hrdý?

V prvom rade som hrdý na mojich dvoch synov, ktorí mi robia veľkú radosť. Čo sa týka pracovných úspechov, som hrdý na to, že som sa z nuly dostal až tam, kde som. Človek si niekedy ani neuvedomuje, čo všetko je možné v živote dosiahnuť. Vždy som vytrval vo svojich túžbach a vždy som dosiahol to, po čom som túžil, aj keď to nebolo vždy ľahké a ani prijemné. A som hrdý aj na to, že máme vlastnú lakovňu a nie sme na nikom závislí.

Dnes sa v prvom rade venujem naplneniu hlavného zmyslu svojho podnikania, lebo až do roku 2013 som osobne robil aj predajcu. To, čo podľa seminárov Lacka Pavlíka z HCA Slovakia nemá šéf nikdy robiť, som sám vykonával. Vedel som, že s tým raz budem musieť skončiť, ale bál som sa toho. Bol som nastavený tak, že ja to viem robiť najlepšie. Rakúsko mi robilo dve tretiny obratu a obával som sa, že keď sa toho vzdám, čísla spadnú a nemuseli by sme to prežiť. Nakoniec som sa však rozhodol zaoberať sa lakovňou a musel som zostať doma, lebo sme si to stavali sami a chcel som to organizovať.

Dnes robím svoju prácu: konečne som šéfom a nie predajcom. A odkedy som sa ním stal, celá firma sa opäť pohla naozaj dopredu. Spravil som organizačnú štruktúru firmy a zavládol tu skutočný poriadok. Každý vie, čo je jeho pracovná náplň, čo je jeho úloha, aký je produkt firmy, každý vie, aký je cieľ firmy na daný rok, každý mesiac sú všetci spolupracovníci informovaní o výsledkoch a všetci vedia kde sme a na čom sme. Zamestnanci sú informovaní o tom, čo sa nám podarilo, čo sa nepodarilo a poznajú tak naše silné aj slabšie stránky.

Naša firma je v podstate ako veľká rodina, plaviaca sa na jednej lodi za svojím cieľom. Ja som iba kapitánom, ktorý určuje smer a dohliada na to, aby všetko fungovalo tak, ako má. Hlavne noví spolupracovníci hovoria, že naša firma je úplne iná, lebo tu nepanuje nevraživosť ani žiadne napätie medzi spolupracovníkmi. Každý vie, aké sú očakávania firmy a naopak, ja viem, aké sú očakávania mojich spolupracovníkov a aj preto tu vládne pokoj a pracovná pohoda. Samozrejme, aj u nás sa stáva, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale taký je život. Každý deň treba riešiť iný problém, ale čím viac problémov dokáže človek vyriešiť, tým silnejšou osobnosťou sa stáva. Je to ako posilňovanie. Najskôr dvíhate malé činky, ale postupne silniete a dokážete zdvihnúť stále väčšiu váhu.

Aké sú vaše zásady práce s ľuďmi?

Snažím sa na pracovný život pozerať z viacerých uhlov pohľadu, lebo úlohou dobrého šéfa je dokázať situáciu vidieť aj z pohľadu spolupracovníka alebo zákazníka a potom zaujať stanovisko týkajúce sa odvedenej práce, problému a podobne.

Každého uchádzača o spoluprácu sa pýtam, čo je jeho cieľom, kde sa chce v živote dostať, aká práca ho napĺňa. Vo výberovom konaní kladiem najväčší dôraz na čestnosť a na výsledky, ktoré už človek dosiahol, aby som vedel, na čo je daný jednotlivec orientovaný. Je táto osoba ochotná tvrdo pracovať a je kompetentná? Posledná otázka na pohovore znie: na čo ste v živote najviac hrdý? To sa uchádzačov nikto nikdy nepýtal. Vďaka tejto otázke zistím, čo presne je prioritou človeka a viem, kde si ho môžem zaradiť. A mám presnú predstavu o tom, ako pravdepodobne bude vykonávať svoju prácu.

Aké sú vaše hlavné podnikateľské zásady?

Čestnosť je na prvom mieste. Nikdy som nikomu nezostal nič dlžný, všetci dostali zaplatené načas a nikdy som nemeškal. Chlapské slovo u mňa platí: čo sa povie, to sa vždy dodrží a nedovolím, aby si niekto robil zo zákazníka dobrý deň. To, čo ja osobne neznášam je, keď ľudia niečo povedia a potom urobia niečo iné. Pre mňa osobne je slovo viac ako zmluva, ale zažil som už mnoho opačných situácií, keď som sa popálil. Dnes už mám aj dvanásťstranové zmluvy, kde je napísané všetko od A do Z.

V živote som sa naučil hovoriť ľuďom pravdu. Niekedy to nie je jednoduché, ale som úprimný, nech je pravda akákoľvek, príjemná alebo nepríjemná. Vždy poviem presne to, čo si myslím.