Zamysleli ste sa niekedy nad tým, v čom tkvie ľudská ochota alebo neochota? Ako je možné, že niektorí ľudia robia naozaj ochotne a radi jedine to, čo si sami vymyslia? A prečo je niekedy nemožné presvedčiť druhého k ochote na niečo, o čom si my myslíme, že je prospešné?
Z mojej skúsenosti sú hlavé dôvody ochoty či neochoty veľmi jednoduché. Ak si človek niečo vymyslí sám, má to preňho zmysel. Okrem cieľa a produktu, ktorý chce získať a dosiahnuť, vidí aj účel, prečo to má spraviť. Ak napríklad chodí na školenia alebo si po večeroch dopĺňa vzdelanie, keďže vie, že mu to skutočne pomôže lepšie sa uživiť, je ochotný venovať tejto činnosti svoj čas a usporiadať si celý deň tak, aby svoju malú – alebo veľkú – túžbu dokázal naplniť. Veď koľkí z nás máme priateľov a známych, ktorí sa napriek vyššiemu veku, nedostatku času alebo odhováraniu okolia dali po rokoch na angličtinu, na kurzy klavíra, začali cvičiť alebo po nociach píšu diplomovky? Takíto ľudia pri týchto aktivitách často nemyslia len na seba a sebecký prínos svojej osobe, ale často sa snažia zlepšiť kvôli partnerovi, rodine, priateľom alebo dokonca celej spoločnosti. Pravdepodobne by každý podnikateľ, manažér alebo vedúci pracovník chcel, aby s takouto ochotou plnili všetci jeho zamestnanci nielen osobné, ale aj pracovné ciele a úlohy. Čo teda preto urobiť? Je možné spôsobiť, aby to tak bolo?
Robiť od srdca
Pokiaľ chcete, aby vaši ľudia pracovali s radosťou a oduševnene, musia mať ciele, ktoré má ich práca dosiahnuť, pre nich zmysel. Ruku na srdce: robili ste niekedy s plným nasadením niečo, o čom ste boli presvedčený, že je nezmyselné a zbytočné? Nuž, hoci sa nájdu ľudia, ktorí vďaka obrovskému sebazapreniu dokážu podávať ohromujúce výsledky aj napriek tomuto pocitu, rozhodne ich nie je veľa. Uistite sa preto, že sú vaši ľudia stotožnení s účelom, kvôli ktorému danú činnosť robia – a ak aj nie sú úplne stotožnení, zaistite, aby mu aspoň dôkladne porozumeli.
Nevedomosť rovná sa neochota
Ďalším faktorom ochoty či neochoty je znalosť. Človek je ochotnejší, ak robí veci, ktoré pozná a vie tým pádom predpokladať ich dopad a následky. Okrem účelu je preto dôležité, aby ľudia rozumeli tomu, čo majú robiť a prípadne si to mohli aj vyskúšať a naučiť sa to, ak ide o novú vec. Potrebujú cítiť, že je pre nich splniteľná a že na ňu majú.
Ak aj napriek tomu neochota pretrváva, je možné, že človeku na veci „niečo nesedí“. Môže mať pocit, že mu niečo nehrá, napr. v spôsobe platby alebo v sľúbenom termíne dodávky, o ktorom neverí, že bude splnený. Zamestnanci dokážu vždy určiť, čo na práci „nie je s kostolným poriadkom“, nakoľko ju sami robia a presne vedia, ktoré detaily sa vymykajú normálu. Preto je dôležité robiť veci čestne, dôveryhodne a nedávať zamestnancom ani zákazníkom prázdne sľuby. Ak pozveme priateľa v sobotu na výlet, no už niekoľkokrát predtým sme ho sklamali a dali prednosť zákazke či spánku, jeho ochota prísť bude nanajvýš „s ručením obmedzeným“. Ak však vie, že sa na nás dá spoľahnúť a plníme, čo sľúbime, bude sa na výlet tešiť už od chvíle, kedy ho naň pozveme.
Ochotní zamestnanci budú rásť
Nakoniec, ochota súvisí aj s tým, že ľudia radi robia veci, ktoré ich „ladenie“ dvíhajú a pri ktorých sa cítia dobre. Preto je fajn, ak sa daná práca môže stať hrou a zábavou. Opäť platí, že je to možné iba vtedy, ak majú ciele práce pre ľudí zmysel, rozumejú im, súhlasia s nimi a považujú ich za čestné a splniteľné. A ak v danej práci dosiahnu úspech, obľúbia si ju a budú ju chcieť robiť ešte lepšie. Sami budú hľadať výzvy a posúvať hranice svojich možností. Pokiaľ v tomto smere dokážete zamestnancovi pomôcť, poradiť mu alebo ho usmerniť, je to skvelá kombinácia. Myslím, že sa zhodneme na tom, že z pohľadu majiteľa je len máloktorý pocit lepší než ten, keď vieme, že aj vďaka nášmu pričineniu naši zamestnanci dosiahli znamenité úspechy a rastú nielen profesionálne, ale aj ľudsky. A aj preto je ochota predpokladom úspechu: po skutočnej ochote zamestnanca totiž prichádza pravá schopnosť a kompetentnosť. Buďte preto vašim zamestnancom v tomto smere príkladom a nebudete sa stíhať diviť, ako rýchlo budete spoločne rásť.
Autor: Monika Ponická • SPIG, s.r.o., www.spig.sk
Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook