Juraj Jančina: Chcem postaviť mesto snov

JURAJ JANČINA (*1964) je zakladateľom, konateľom a výkonným riaditeľom architektonického štúdia Jančina architekti, ktoré pod touto značkou združuje niekoľko spoločností venujúcich sa domovej, bytovej a business architektúre, ako aj interiérovému a exteriérovému dizajnu. Okrem štandardného architektonického a projektového servisu poskytujú svojim klientom aj nadštandardné služby ako autorský dozor, koordináciu manažmentu stavby a asistenciu pri uvedení hotového diela do plnej prevádzky. Medzi niektoré z ich najvýznamnejších projektov patrí realizácia centrály Poštovej banky, vytvorenie konceptu Aupark a jeho realizácia v Bratislave, Košiciach, Žiline a Piešťanoch, stavba Apollo Business Center I a II v Bratislave či známa „Loď“ na bratislavskom Malom trhu. S pánom Jančinom sme hovorili o jeho životných a profesionálnych zásadách, o cieľoch a víziách do budúcnosti, ale aj o podstate architektúry, priestoru a umenia ako takého.

Aká bola vaša cesta k architektúre a ktorým aktivitám sa vaše firmy v súčasnosti venujú?

Moje meno je Juraj Jančina, narodil som sa v Bratislave a v osemdesiatych rokoch som absolvoval Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. Po promóciách som takmer dva roky pracoval v architektonickom štúdiu v Rakúsku, kde som sa veľa naučil, a po návrate domov som si založil vlastnú firmu, v ktorej podnikám dodnes. Vzdelaním som teda architektom a tejto činnosti sa venujem celý môj profesionálny život. Architektúra je aj hlavnou činnosťou všetkých našich spoločností, ktoré sa venujú doslova všetkému, čo s ňou akýmkoľvek spôsobom súvisí.

Ich pravdepodobne najrozvinutejšou aktivitou sú služby spojené s takzvanou čistou architektúrou, teda koncepčnou a projektovou prípravou jednotlivých stavieb, čomu sa od založenia našej prvej firmy venujeme už vyše dvadsaťdva rokov. Jednotlivé právne subjekty sú zastrešené značkou Jančina architekti, aby zdieľali spoločné logo a mohli mať spoločný marketing, a každá z nich sa špecializuje na jednu konkrétnu oblasť.

Aký je hlavný účel vašich firiem?

Architektúre sa venujem so zámerom realizovať krajšie, vhodnejšie a lepšie prostredie pre ľudí. To je aj hlavným účelom všetkých našich spoločností – tvoríme prostredie pre váš lepší život. Prostredie ako také je niečo, čo má na život každého človeka obrovský vplyv, či už si to uvedomuje alebo nie.

Pojem „prostredie“ v sebe pritom zahŕňa aj interiér, nakoľko je to to najmenšie prostredie, ktoré človek bezprostredne vníma, a zasluhuje si rovnakú pozornosť ako priestor ulice, mesta či dokonca celej planéty. Na interiér máme samostatnú firmu, v ktorej spolupracujeme s tými najlepšími profesionálnymi dizajnérmi zo spoločnosti Ligne Roset. Je to značka, ktorú franchisovo zastupujeme na Slovensku už mnoho rokov, vo filozofii dodávania interiéru sú veľmi komplexní a chápu ho podobne, ako ho chápem ja – ako niečo, čo má človeku zabezpečiť v prvom rade príjemný život.

Okrem toho vedieme developerské aktivity, kde všetky tieto skúsenosti s rovnakým účelom využívame. Naše aktivity súvisia s realizáciou zámerov nielen pre tretie strany – veľkých investorov, objednávateľov a developerov, ale aj pre súkromné fyzické osoby, ktoré si chcú svoj vlastný priestor upraviť podľa svojich predstáv. Všetky tieto projekty realizujeme od „úplného nič“, teda od doby, kedy je na parcele iba zelená lúka a okrem myšlienky objednávateľa na nej neexistuje nič, až po úplnú realizáciu, kedy je budova uvedená do života a otvorená pre verejnosť. Práve tento komplexný prístup, vďaka ktorému sa staráme o projekt od myšlienky jeho vzniku až po jeho úplné dokončenie, nás robí výnimočnými.

Ak by ste to mali zhodnotiť, ktorú z vašich stavieb považujete za vaše „top“ dielo?

Nuž, na to vám neviem odpovedať. Ja by som to prirovnal k deťom. Ako si mám vybrať, ktoré z mojich detí mám najradšej? To proste nejde. Ku každému dielu ma človek iný vzťah, spájajú sa s ním iné spomienky, iné pocity. A úprimne, najviac ma teší to, že za celé tie roky nemám ani jedno dielo, okolo ktorého by som dnes musel prechádzať zo zvesenou hlavou, lebo by som sa hanbil k nemu prihlásiť. Na začiatku som si povedal, že do takej roboty by som nikdy nešiel a som rád, že sa mi túto zásadu darí dodržiavať.

Aké úlohy teda z pohľadu architektúry stoja pred Slovenskom a Európou?

Keď sa pozriete na Euráziu a našu krajinu, prvým nutným krokom je definovať, čo je na Slovensku hodnotné – natoľko hodnotné, že sa to nenachádza nikde inde na svete, alebo ak aj, tak tu je to hodnotnejšie ako kdekoľvek inde. A tu nehovorím iba o architektúre, ale o priestore ako takom, ktorý tu je a bude. Pri ňom si treba uvedomiť, že nie je závislý od tej generácie, ktorá tu práve je a vládne. Hmotný vesmír a generácie architektov tento priestor vytvorili a teraz ho obývajú Slováci, ale aj hranice Slovenska sú len čiary na mape, ktoré majú iba dvadsať rokov.

A čím je ten priestor jedinečný, ako by mohol byť pre nás prospešný? Z globálneho architektonického hľadiska je Slovensko „iba“ parcela, ktorá je ale výnimočná. Urobili sme zoznam „Top 3“ výhod Slovenska a som veľmi rád, že sme sa na to dali, lebo nakoniec sa mi časť z toho podarilo dostať do strategických dokumentov vlády.

Jedno z developerských hesiel je „poloha-poloha-poloha“ a Slovensko má mimoriadne jedinečnú polohu. Nielenže je srdcom Európy, lebo sa tu nachádza jej geometrický stred, ale je to aj mimoriadne zaujímavý uzol – priestor, ktorého dôležitosť nepochádza z toho, že by to niekto direktívne určil, ale z dlhých stáročí histórie.

A v tomto bode sa núka jedna paralela: paralela Slovenska, Európy a živého organizmu. Ako taký organizmus funguje? Pre život potrebuje jedlo, vzduch a vodu, ale samotné živiny sú mu nanič, pokiaľ sa nedokážu dostať ku každej jednej bunke. Preto sa v organizme nachádza srdce, ktoré ako pumpa šíri živú energiu do celého tela.

Urbanizmus je o tom istom. Aj v priestore ľudí existuje istá potreba presunu energií, ktoré môžu mať rôzne podoby. Energiou môžu byť samotní ľudia, ale aj voda, elektrina, suroviny a podobne. To všetko musí voľne prúdiť, lebo ak niekde vznikne zauzlenie, lievik alebo dokonca úplný blok, vedie to k infarktu. V tej chvíli tá časť tela prestáva fungovať a organizmus sa prestáva rozvíjať.
Slovensko je síce veľmi malé, ale na svoju malosť má také úžasné vlastnosti, že sa môže stať týmto „srdcom“ Európy. Má veľmi veľký potenciál, je dobre situované a má isté ochranné parametre, ktoré okolité krajiny nemajú. Tak, ako je srdce chránené hrudným košom, je naša krajina na bezpečnom mieste, čo nie je náhoda, lebo to najcennejšie treba ochrániť.

Ja sám som pre seba identifikoval, že Európa je v neoptimálnej kondícii, lebo keď sa pozriete na výsledky Ázie alebo Ameriky ako kontinentu, nevychádzame z toho dobre. Preto je celý môj projekt založený na rovnakých princípoch, ktorými by ste sa riadili, keby ste chceli pomôcť nedobre fungujúcemu organizmu – jednoducho mu dáte infúziu. Takže, to je pozícia – z hľadiska infraštruktúry a transportu energie je to veľmi dôležité.

Ďalšou veľkou výhodou je pitná voda, ktorá sa u nás nachádza v úžasnom množstve a kvalite, ktorú nám v iných častiach sveta môžu závidieť. Je tu takisto veľká variabilita vodných zdrojov: rôznych minerálnych prameňov, hĺbkových, horúcich, prírodných aj zdravotných, tak veľmi koncentrovaných na tak malom území. V spojení so živou prírodou (faunou a flórou) vykazuje Slovensko mimoriadne žičlivé parametre. Z hľadiska regeneračno-relaxačného je toto územie protipólom k brutálnemu postupu industrializácie a razantnému vývoju nových technológií.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Keď som naposledy bol v Číne, mal som možnosť navštíviť najľudnatejšie mesto tejto krajiny. Väčšina ľudí si myslí, že je to buď Peking alebo Šanghaj, ale v skutočnosti je to relatívne neznáme mesto Chongqing – žije v ňom tridsaťpäť miliónov ľudí. Keď som to mesto videl, tiahlo sa naozaj „od nevidím do nevidím“ – úžasné, fungujúce, obrovské a neskutočné. Pre nás Európanov to je niečo ako sci-fi. A také niečo ma fascinuje.

Jedným z mojich snov je vybudovať mesto. Je to ako životná rola pre nejakého herca – mňa táto úloha už dlho láka a vzrušuje a rád by som sa k tomu dostal. Aj ten projekt, ktorý som navrhol – s názvom TTT, Transkontinentálny Tranzitný Terminál – bol impulzom pre vytvorenie nového mesta v strednej Európe, ktoré bude mať skutočný potenciál rozširovania na desiatky rokov.

Raz som sa bol pozrieť na mesto, ktoré vzniklo takto, plánovite a na zelenej lúke. Bolo to mesto Brasília v Južnej Amerike. Brasília ako taká vznikla na základe administratívneho rozhodnutia prezidenta v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a do dnešného dňa je to mesto chránené UNESCOm. Je to unikát nádherného fungujúceho mesta, u ktorého je jasne vidieť, že bolo stavané pre potreby nového tisícročia. Samozrejme, je trochu „neživé“ v zmysle toho, že duch mesta nevznikne zo dňa na deň a ten pulz života sa buduje postupne. V Číne je takýchto miest niekoľko a je úžasné, že dnes sú na planéte územia a národy, ktoré majú schopnosť koncentrovať a vytvárať priestory pre obrovské množstvá ľudí.

Prirodzená vlastnosť každého z nás je združovať sa a žiť spoločne. Tento magnetizmus je na planéte evidentný. Nedá sa nevidieť, že sa ľudia koncentrujú vo veľkých mestských štruktúrach a tento jav prebieha aj v nových mestách, nielen v tých starých, kde je to už „stabilizované“. Takže, stvoriť mesto sa dá aj tu – možno aj u nás, v strednej Európe a na Slovensku. Určite sa o to chcem pokúsiť.

Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook

Foto: Helena Benčíková • www.helenabencikova.com