.png){kind=logo}
MARIÁN GERBOC (*1961) a VLADIMÍR VAŠKO (*1963) sú zakladateľmi a spolumajiteľmi potravinárskej obchodnej spoločnosti GVP s.r.o. Humenné a členmi aliancie CBA. Svojou prácou prinášajú čerstvé potraviny do maloobchodných predajní i priamo na stôl spotrebiteľov už vyše dvadsať rokov. V regiónoch východného Slovenska poskytujú prácu pre vyše tristo ľudí. O ich manažérskych i ľudských zásadách, špecifikách ich podnikania, budovaní kolektívu, správe financií, vedení maloobchodu i veľkoobchodu a manažérskej cti, etike a víziách sa s nimi zhováral LADISLAV PAVLÍK.
Ako vaša firma vznikla a čomu sa venuje?
MG: Naša firma vznikla prvého apríla 1992. Začínali sme s dvoma zamestnancami a v súčasnosti zamestnávame vyše tristo ľudí, máme šesť veľkoobchodných skladov s potravinami, mäsovýrobu a osemnásť maloobchodných prevádzok. Chystáme sa otvoriť ďalších päť maloobchodných prevádzok potravín. Doložil by som, že v súčasnej dobe máme viac ako osemtisíc tovarových položiek.
VV: Sme jedni z mála v brandži, ktorí vo veľkoobchode robia takmer úplný sortiment potravín, s výnimkou mrazeného segmentu: mäsové výrobky, mliečne výrobky, zeleninu, takzvané suché potraviny, drogériu a časť kozmetiky. Na Slovensku dnes neexistuje potravinárska firma s takým širokým záberom ako my. Aj na malom trhu sa nám darí robiť celkom slušné čísla – nie preto, že by sme nemali konkurenciu, ale máme veľmi dobre diverzifikovaný sortiment. Naším pôvodným úmyslom bolo spolupracovať a pomôcť drobným podnikateľom s potravinami, no keď sme po približne dvanástich rokoch videli, ako jeden po druhom pod vplyvom zahraničných reťazcov zanikajú, začali sme vytvárať vlastnú maloobchodnú sieť, aby sme sa ako veľkoobchod dokázali v budúcnosti udržať. Veľmi veľa našich zákazníkov skončilo preto, lebo sa zľakli silných zahraničných značiek a dali svoje vlastné prevádzky do prenájmu. Vlastný maloobchod sa ukázal ako dobré rozhodnutie: dnes pochádza 75% našich tržieb z našich vlastných prevádzok.
Spomínali ste, že vaším účelom na začiatku bolo pomôcť slovenským potravinárom. Čo vás motivovalo vtedy a dnes?
MG: Jednou z príčin, prečo som sa rozhodol podnikať, bola zodpovednosť vo vzťahu k mojej rodine a najbližším. Hľadal som možnosť, ako ich zabezpečiť a zarobiť peniaze. Boli to deväťdesiate roky, kedy bola situácia ešte neistejšia ako dnes, no po dlhých rozhovoroch s kolegom sme sa rozhodli začať podnikať. Našli sme niečo, v čom by sme mohli pôsobiť a začali sme hlavne preto, aby sme prežili a boli schopní sa zabezpečiť. Mojou druhou podmienkou bolo pracovať v takej oblasti, ktorá by bola hlavne službou ľuďom. Za tie roky musím povedať, že toto rozhodnutie jednoznačne neľutujem.
VV: Ja budem o niečo priamočiarejší – začal som hlavne kvôli peniazom. (Smiech.) Vtedy som ešte vlastnú rodinu nemal a bol som slobodný. Ako povedal pán režisér Forman: „Peníze jsou prostředkem ke svobodě.“ Mne sa táto myšlienka zapáčila a stotožnil som sa s ňou. Keď sme začali fungovať, až neskôr som pochopil, že podnikanie je potrebné brať ako hru. Koľko gólov v hre dáte, toľko peňazí dokážete zarobiť. Keď sme po ôsmich rokoch fungovania vyčerpali gazdovské nápady z nášho sedliackeho rozumu, začal som sa vzdelávať a rozšírili sa mi obzory. Pochopil som, že potenciál rastu firmy je obmedzený iba hlavou šéfa. V priebehu štyroch ďalších rokov sa nám podarilo zdvojnásobiť obrat a po šestnástich rokoch podnikania sa nám podarilo začať rásť medziročne o 25%. Čím väčšiu hru hráte, tým lepšie a väčšie ihrisko si viete vybrať. Aby ste to ale mohli dosiahnuť, musíte hrať vždy s úmyslom vyhrať a vždy podľa pravidiel.
Vladimír Vaško (Foto: Tomáš Benčík)
Na čo si dávať pozor pri budovaní veľkoobchodu?
VV: Je v podstate jedno, či sa vo vašej firme jedná o veľkoobchod s potravinami alebo o predaj káblov, základná zásada je rovnaká. Vaša filozofia a hodnoty sa musia orientovať na zákazníka. To nie je iba prázdna fráza alebo klišé: ak vy spravíte všetko preto, aby bol zákazník spokojný, nemôžete neprosperovať.
MG: Na začiatku sme si stanovili kritériá správania sa k zákazníkovi. Povedzme, že by k nám zákazník prišiel s kilogramo cukru, ktorý sa mu roztrhol na palete. Čo spravíme s tým cukrom, čo sa rozsypal na podlahu? Ak by som bol zákazníkom ja, asi by som očakával, že mi ho vymenia, lebo inak by som sa tam už nevrátil. Vtedy som si uvedomil, že občas je nutné aj trochu prerobiť, aby ste zákazníka nestratili. Musíte sa k nemu správať tak, ako by ste chceli, aby sa správali k vám.
Čo by ste poradili slovenským podnikateľom pre zlepšenie pracovného prostredia?
VV: Najprospešnejšie by bolo konať tak, aby ľudia nedostávali nič zadarmo. A je jedno, či sa jedná o štátnu organizáciu alebo súkromnú firmu. Ak dávate ľuďom priveľa peňazí za žiadne výsledky, ubližujete im, lebo ich vychovávate k lenivosti, a ubližujete aj tým, od ktorých beriete, lebo sa cítia okrádaní. Rozumný šéf a prezieravý štát podporuje tých, ktorí podporujú hodnoty – rodičov, ktorí zodpovedne vychovávajú svoje deti, podnikateľov a pracovníkov vo forme nižšieho daňového a odvodového zaťaženia, ako aj nezamestnaných, ktorí sú ochotní pracovať. Ľudia však nikdy nesmú dostávať niečo s pocitom, že to dostávajú iba tak. V skutočnosti sa vtedy vo vnútri cítia bezcenní, ničíte ich sebavedomie a odtiaľ je už len krôčik ku kriminalite. Tú najdôležitejšiu zásadu – bez práce nie sú koláče – treba učiť najmä naše deti.
V daňovej politike som zástancom rovnej dane, a to len v tej výške, ktorá je nevyhnutne potrebná. Dane nám ale nepomôžu, keď nezastavíme plytvanie – míňame príliš veľa na rôzne projekty, pričom nikto nemeria ich návratnosť. Rozumný hospodár nevydáva priveľa peňazí na to, čo mu nič neprenáša.
Viac o ich podnikateľskom príbehu sa dočítate v knihe – Naša chuť úspechu.
Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook
Foto: Helena Benčíková • www.helenabencikova.com