Viera Janočková: Prinášame ľuďom ten najkrajší nábytok priamo domov

VIERA JANOČKOVÁ je majiteľkou, zakladateľkou a výkonnou riaditeľkou firmy VERA Nábytok, ktorá sa zaoberá predajom nábytku, sedacích súprav a interiérových doplnkov na internete. Okrem nákupu a dopravy ponúka firma VERA Nábytok aj vynášku do bytu, montáž a bezplatné odobratie starého nábytku. Ako jeden z najstarších slovenských e-shopov obslúžil za desať rokov svojej existencie desaťtisíce spokojných zákazníkov a na Slovensku nenájdete jediné miesto či dedinu, kde by sa nenachádzal aspoň jeden výrobok z ich skladu. S pani Janočkovou sme sa rozprávali o jej podnikateľských a manažérskych zásadách, o princípoch jej úspechu a plánoch do budúcna. Rozprával sa s ňou Marcel Pavlík.

Ako ste teda začali podnikať?

Veľmi odvážne! Otvorila som si nábytok v Trhovišti, čomu sa ostatní veľmi čudovali, lebo je to veľmi malá dedinka, kde je asi 50% Rómov. Mala som veľké šťastie na výber zamestnanca: prišla ku mne pani, ktorá u nás robí doteraz a veľmi, veľmi mi pomohla. Moja idea dostupného nábytku pre všetkých sa jej veľmi páčila a s tou ľudskosťou sme začali pomáhať ľuďom, ktorých odmietali vo veľkých nábytkoch. Mali sme trpezlivosť pre každého, či už to bol Róm, jednoduchší človek či človek z nižších vrstiev. Nikoho sme neposlali preč, lebo pre nás bol každý zákazník veľmi vážený.

Ako ste sa dostali k internetovému predaju?

Keďže sme začali veľmi skoro a na našej stránke stále robíme, ujo Google nás má rád a stále nás drží na prvých miestach. Sme jeden z najstarších internetových obchodov, aj keď sme k tomu prišli takpovediac ako slepé kura k zrnu. Zistili sme, že cez internet predávame omnoho viac ako cez kamennú predajňu a keďže som sa na jednom seminári dozvedela, že ten, kto chce niečo dosiahnuť, musí robiť jednu vec a poriadne, uvedomila som si, že nemôžem mať kamennú predajňu aj internetový obchod naraz. Začali sme sa špecializovať iba na internet, hoci je to omnoho náročnejšie. Keď niekto príde do predajne a odíde preč, môžete sa ho na odchode aspoň opýtať, čo sa mu nepáčilo. No naša návštevnosť je desaťtisíc ľudí denne a niekedy až päťtisíc ľudí odíde. A my musíme zistiť, čím to je, aby nabudúce na našej stránke zostali.

Čomu všetkému ste sa venovali na začiatku a čomu sa venujete dnes?

Niektorí ľudia si myslia, že začiatky v podnikaní bývajú ťažké. To nie je pravda. Na začiatku sme boli dve, mali sme zásoby možno v hodnote stotisíc korún a ak by mi to vôbec nešlo, tak to zavriem a idem robiť niečo iné. Dnes ale musím myslieť na to, že mám pod sebou dvadsať ľudí, ktorí majú dvadsať rodín a tie musia mať výplatu, z ktorej žijú. Myslím na to, že máme okolo dvetisíc objednávok, ktoré treba načas vybaviť, lebo za tými objednávkami sú ľudia, ktorí čakajú na svoj nábytok. A myslím aj na to, ako veľa peňazí máme v našom tovare. Veľa dodávateľov mi hovorí, že spúšťa výrobu iba vďaka tomu, že vedia, že ja im to predám a naozaj sa spoliehajú iba na to.

Aký by podľa vás mal byť dobrý manažér?

V prvom rade musí byť psychicky vyrovnaný. Keď som videla, že podnikatelia športujú alebo idú niekam preč, myslela som si, že je to preto, lebo majú veľa peňazí a nevedia, čo s nimi. Ale zistila som, že keď chcem byť dobrý šéf, musím ísť na tie hory a relaxovať. Raz som čítala o tom, že keď chcete mať pokoj vo firme, pošlite šéfa na výlet a je to pravda. Ten, kto je vyrovnaný, spokojný, má rodinný život v poriadku a dobré zdravie, môže byť aj úspešný.

Druhá vlastnosť dobrého šéfa je ľudskosť. Musí mať rád druhých ľudí, ak im chce šéfovať. A musí sa naučiť im veriť. Samozrejme, musí veriť aj svojmu produktu: že to, čo predáva, je dobré a prináša ľuďom radosť. Musí sa vzdelávať a sledovať všetky trendy, aby mohol byť dobrým vodcom aj dobrým kontrolórom.

Ďalej musí dávať dobrý dôraz na dokončovanie. Pre mňa je najdôležitejšie to, aby bola práca urobená až do konca, lebo iba taká práca sa počíta. Na tom, aký postup človek zvolí, mi až tak nezáleží. Hlavné je to, aby to bolo dokončené úplne.

Šéf však hlavne musí mať otvorené oči. To znamená, že musí vedieť všetko pomenovať a keď vidí, že je niekde problém, nemá pchať hlavu do piesku, ale rovno to má vyriešiť. Z malých problémov nikdy veľké nebudú, ak sa vyriešia hneď. Inak vám prerastú cez hlavu.

Akým spôsobom hľadáte ľudí do vášho tímu?

Keď som začínala, stačilo mi napísať inzerát do novín a mala som na stole aj sto žiadostí. Ľudia jednoducho chceli pracovať a po práci bol veľký hlad. Dnes inzerujeme prácu cez Facebook a známych. Na prácu, ktorá je manuálna alebo vyžaduje málo zodpovednosti, nájdeme človeka relatívne rýchlo. Najťažšie sa zháňajú ľudia, ktorí sú kreatívni. Keď chcem nejakých blogerov alebo niekoho, kto bude písať príspevky na stránku, tak nech by sme ponúkli čokoľvek, veľmi ťažko je nájsť človeka, ktorý by chcel niečo tvoriť. A tvoriť je pre nás veľmi dôležité. Dnes je tak málo pracovnej sily, že sa snažím dostať z každého človeka maximum a keď je to možné, tak mu prácu dám.

Aké sú vaše zásady práce s financiami?

Základom je opýtať sa samej seba, či mám načas zaplatené faktúry, nájmy, energie a výplaty a či sa mi niečo aj zvýši. Pokiaľ áno, tak to robím dobre. Nerobíme nejaké extra plány, ale snažíme sa mať rezervu, aby v prípade, že vypovie dodávka alebo treba investovať, sme na účte mali peniaze, ktoré vieme použiť. Prikrývame sa len takou perinou, na akú máme. Autá kupujeme nie na lízing, ale za hotové, aby sme čo najviac peňazí nechali vo firme. Ja som toho názoru, že všetky poplatky musia byť zaplatené a pokiaľ to dokážeme robiť takto, je to správny systém. Samozrejme, v papieroch musí byť poriadok.

Ak by sme sa pozreli do budúcnosti vašej firmy, aké sú vaše ciele?

O našich cieľoch hovoríme na každej porade. Kedysi bolo mojím cieľom vytvoriť naozaj veľkú firmu, no potom som si uvedomila, že v skutočnosti chcem mať hlavne takú firmu, ktorá bude skvelo zorganizovaná, každý sa v nej bude cítiť dobre, ľudia sa tu budú usmievať, bude mať veľa perfektných zákazníkov a bude založená na princípoch etiky a morálky. Určite však chceme rásť – dnes je nás približne dvadsať a práce bude v budúcnosti určite viac.

Mojím ďalším cieľom je mať skvelú pozíciu v očiach slovenských zákazníkov. Kedysi na začiatku sme hrali dedinskú ligu v rámci nášho regiónu a boli sme v nej naozaj dobrí. Dnes však hráme prvú ligu na celom Slovensku. A ako prvoligoví hráči musíme byť všetci profesionáli a pracovať naplno, lebo je omnoho ťažšie udržať sa v prvej lige ako v šiestej, sú tam omnoho väčšie tlaky a nároky. Môj cieľ je byť čo najdlhšie v prvej lige a robiť tam seriózny obchod.

Mojím veľkým, osobným cieľom a koníčkom je cestovať. Naše deti sú veľké a už sme ich vyštudovali, takže mojím ďalším súkromným cieľom je firmu odovzdať. Som veľmi rada, že u nás chcú pracovať, že ich táto práca fascinuje, že ich to teší a že sa vzdelávajú. Verím, že raz budú kráčať v mojich šľapajách a ja sa budem tešiť, ako im to ide.

Čo by ste radi odkázali začínajúcim podnikateľom?

Nech sa neboja! Nech jednoducho začnú, pracujú, vytrvajú a ostatné príde samo. Netreba riešiť peniaze, netreba obchádzať zákony a treba ísť s prúdom. A postupne sa to rozbehne! Hovorí sa, že u nás na podnikanie nie sú dobré podmienky, ale ja si nemyslím, že je štát nastavený zle. Nepoznám podnikateľa, ktorý by dostal v prvom roku podnikania daňovú kontrolu. Aj oni vedia, že sa učíte a aj štátni úradníci sú ochotní vám pomôcť a dať vám pokoj, aby ste sa to mohli naučiť.

Takže, treba študovať, pracovať, chodiť s otvorenými očami a nebáť sa. Strach je najväčší nepriateľ. Keď som ja išla podnikať zo školstva, v mojom okolí nebol jediný človek, ktorý by mi veril. Všetci ma odhovárali, že nábytkov je veľa, že sa v tom nevyznám, že mi to nevyjde. Ale ja som videla nejaké svetlo na konci tunela a podarilo sa mi to. Bez štúdia a dobrých vedomostí to ale nepôjde.

A moja posledná rada je, že sa netreba báť dať niekomu zarobiť. Keď niekomu niečo zverím, tak ten človek vyrastie a vy vyrastiete spolu s ním. Ale ak to stále budete robiť sami, nevyrastiete nikdy.

Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook